Moje meno je Šimon Šoltés a na GYMESe  som študoval v rokoch 2013 – 2018. Naša triedna učiteľka bola najprv Ľubica Mervová, potom ju vystriedala Zuzka Lehotai. Kamarátov som mal na GYMESe v každej triede, v kontakte som ale ostal s Luckou Hlaváčikovou, Gabikou Laurenčíkovou, Dávidom Švecom, Idkou Baluchovou, Jančim Snopkom, Lukym Horizralom, Števkou Blanárovou a Saškou Lechmanovou. Po GYMESe som sa dostal na školu v anglickom Southamptone, kde som študoval športovú fyzioterapiu (BSc Hons Sports & Exercise Therapy). Momentálne končím štúdium na magisterskom odbore všeobecnej Fyzioterapie (PGDip Physiotherapy) v malebnom Waleskom mestečku Bangor na Bangor University.

Medzi bakalárskym a magisterským štúdiom som rok pracoval v Oxforde, kde sa mi podarilo zamestnať sa v súkromnej Oxfordskej nemocnici, ktorá sa zameriavala na výmenu kolenných a stehenných kĺbov a tiež na pacientov s infekčnými ochoreniami a rakovinou. Popri tejto práci som ešte pracoval na čiastočný úväzok pre Oxford University Rugby Club ako jeden z fyzioterapeutov a taktiež pre futbalový klub Oxford FC. Začiatkom tejto zimy sa mi podarilo získať aj kvalifikáciu lyžiarskeho inštruktora triedy C, no plánujem si to vylepšiť na triedu B 😊

Počas mojich štúdií (a aj medzi nimi) sa mi podarilo precestovať viaceré miesta na svete, napríklad celú Európu, vrátane Škandinávie a Islandu, taktiež Izrael, Jordánsko, Egypt, Peru, Ekvádor a malú časť Mexika. Tieto cesty mi dali do života veľmi veľa, hlavne ma naučili si vážiť to, kde ako národ Slovákov žijeme, aká bezpečná naša krajina je, a nevážime si to. Samozrejme, aj my máme svoje problémy, ktoré vyzerajú byť nekonečné. No vždy, keď som videl, ako sa žije mimo Európy, som bol vďačný za to, že sme súčasťou EÚ a máme sa vlastne celkom dobre. Taktiež ma moje cestovateľské zážitky naučili rešpektovať iné kultúry a objavovať iné zvyky a snažiť sa byť voči nim empatický. Jednou z veľmi podstatných hodnôt, ktoré som získal počas cestovania (hlavne v južnej Amerike), je láska k prírode. Fascinovalo ma, ako si miestne kultúry, ktoré mali predkov Inkov, zvykli vážiť prírodu a žiť s ňou. Ich inkská kultúra bola založená na hlavnej bohyni „Pačamama” (matka zem), ktorá sa starala o národ a oni sa starali o ňu. Rozumeli, ako zem funguje, a spolupracovali s ňou, nebojovali proti nej. Takýto pohľad na svet ma veľmi oslovil, preto sa snažím vážiť si našu zem a starať sa ňu (v rámci mojich možností), keďže mnohí z nás si ani neuvedomujú, aké dôležité je byť spätý s prírodou a nepoškodzovať ju.

Ak by si sa mal rozhodnúť ešte raz, rozhodol by si sa opäť pre GYMES?

Určite, bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohol spraviť, keďže som nebol jazykovo zdatný a nevedel som, čo by som v živote chcel robiť. Obyčajné všeobecné gymnázium by mi nedalo nič, GYMES mi dal jazyk, ktorý mi otvoril dvere do celého sveta.

O čom si si na GYMESe myslel, že je zbytočné, no využil si to v živote?

Skladba vety, ktorú večne opakovala p. uč. Vaľková, a ja som nikdy nechápal, načo mi to je, veď po slovensky viem 😊 …potom som zistil, že iné jazyky sa učia oveľa ľahšie, keď rozumiem vlastnému jazyku a poznám to, ako funguje. Ďalej to je predmet anglická a americká literatúra – a literatúra celkovo, keďže žijem v UK, som teraz v obraze, keď sa občas rozprávame o čítaní, keďže Briti to mali v škole tiež. A ešte španielčina – ľutujem že som sa ju neučil viac 🙆

Mal si medzi pedagógmi na GYMESe niekoho, kto ťa inšpiroval alebo významne posunul?

Určite triedna učiteľka Zuzka Lehotai – keďže som bol „neposlušný” žiak a mal som dosť poznámok od učiteľov. Keď som mal osobný rozhovor s triednou, vedela mi dohovoriť s ľudským prístupom a zrejme sa aj vžiť do toho, že so mnou tá puberta trepe, a dohovoriť mi, aby som na sebe pracoval.

Ďalej pán učiteľ Tomáš Filip a jeho snaha učiť nás dejepis aj s kritickým pohľadom a snažiť sa predstaviť si, ako to mohlo byť v danej dobe, ak by sme vtedy žili a mali v tých situáciách rovnaké problémy. Taktiež jeho snaha pomocou besied s hosťami dať nám aj niečo viac. Spomínam si, ako sme na jednej hodine s novinárom riešili to, aké dôležité je vedieť čítať medzi riadkami a byť zdravo kritický voči hocijakej informácii. A myslím si, že to je v dnešnej dobe je VEĽMI dôležité.

Aké hodnoty alebo princípy zo školy si nesieš so sebou aj do dospelosti a profesijného života?

Schopnosť – alebo aspoň snahu – vedieť kriticky čítať, ktorá mi veľmi pomohla pri rôznych skúškach v škole, najmä keď sme mali za úlohu písať esej s kritickou analýzou. Taktiež nastavenie učenia sa na GYMESe (masaker 😊) mi umožnilo preletieť bakalárom s vyloženými nohami s Áčkami.

Čo by si poradili súčasným študentom GYMESu?

Učte sa preto, aby ste niečo vedeli a rozumeli tomu, pamätali si a poznali dôležitosť faktov. Nie preto, aby ste mali dobré známky …na tie sa vás nikto v živote pýtať nebude. Je potrebné ale dobre zmaturovať, keďže niektoré školy posudzujú maturitné známky, hlavne tie v zahraničí.

Do akej miery ti štúdium na GYMESe pomohlo vybrať si cestu, ktorou si sa rozhodol ísť?

Ak by som neštudoval na GYMESe, ani by som sa neodvážil hlásiť sa na zahraničné školy. Povedal by som teda, že celkom do veľkej miery.

Aká bola najväčšia výzva, ktorú si počas štúdia na škole prekonal?

Počas rokov na GYMESe som aktívne hral hokej, výzvou teda určite bolo vedieť si skorigovať ranné hokejové tréningy, školu a prípravu na vyučovanie. No podarilo sa.

Keby bol GYMES filmom, aký by to bol žáner a aký by bol jeho názov? Prečo?

Nebol by to síce film, ale vystihla by ho hláška z filmu Slunce, seno, jahody a scéna z vlaku s informáciou „Nezastavujem, máme zpoždění“. Často to tak pre mňa vyzeralo v škole s učením sa a aj tak všeobecne… Kto nestíhal, mal smolu, bolo potrebné sa rýchlo prispôsobiť. No aj vďaka tomu som tam, kde som.