SV. EDITA STEINOVÁ
† 9. AUGUST 1942 – AUSCHWITZ
Príslušníci nemeckej štátnej bezpečnosti (SS) vtrhli 2. augusta 1942 do karmelitánskeho kláštora v Echte v Holandsku a žiadali, aby im okamžite vydali sestru Teréziu Benediktu z Kríža spolu s jej rodnou sestrou Rózou. V kláštore zavládol zmätok. Len sestra Terézia zachovala pokoj. „Poď, Róza,“ pokojne povedala. „Pôjdeme za náš národ.“
Ak sa rozhodneš pre Krista,
môže ťa to stáť život.
Detstvo v židovskej rodine
Edita sa narodila ako jedenáste dieťa Augusty a Siegfrieda Steinovcov v dnešnej Wroclawi v Poľsku 12. októbra 1891 na sviatok Jom Kippur, židovský sviatok zmierenia. Editin otec zomrel, keď mala dva roky, a matka prevzala rodinný obchod s drevom, ktorý začal prekvitať. No aj keď sa Augusta musela starať o obchod a rodinu, pravidelne chodievala do synagógy, slávila všetky sviatky a bola veľmi štedrá a pohostinná voči všetkým v núdzi.
Stretnutie s krížom
Na sklonku roku 1917 padol na fronte vo Flámsku Editin profesor a blízky priateľ Adolf Reinbach. S manželkou Annou boli spolu takmer päť rokov a obaja prestúpili zo židovskej viery na kresťanskú. Anna požiadala Editu, aby jej pomohla urobiť poriadok s jeho papiermi, a Edita sa tejto úlohy obávala. Ako môže ona, zmietajúca sa v toľkej neistote, utešiť mladú vdovu? No Edita zažila prekvapenie – Anna nebola ani nahnevaná, ani nešťastná.
Podiel na umučení
Niekoľko mesiacov po krste stála Edita pred najťažšou úlohou: povedať to matke. Čakala hnev, no aké bolo jej prekvapenie, keď sa matka rozplakala. Edita bola oddanou dcérou, naďalej sprevádzala matku do synagógy, no žalmy čítavala zo svojho misála.
„Môže ťa to stáť život“
Keďže v Nemecku rástlo prenasledovanie Židov, karmelitánky v decembri roku 1938 poslali Editu do kláštora v Echte, v Holandsku, aby „zmenila prostredie“. Len o niekoľko mesiacov neskôr, na Kvetnú nedeľu roku 1939, píše Edita predstavenej kláštora: „Prosím, ctihodná matka, dovoľte mi zasvätiť sa Ježišovmu Srdcu ako spásna obeta za skutočný mier; aby sa skončila vláda Antikrista, pokiaľ možno bez ďalšej svetovej vojny… Rada by som tak urobila dnes, lebo je najvyšší čas… Viem, že som bezvýznamná, no Ježiš si to tak želá.“ Edita veľmi silno cítila, že aj ju si Boh vybral podobne ako Ester, aby sa prihovárala za svoj ľud, a dobrovoľne obetovala svoj život, aby získal Božiu milosť.
Posledná obeta
Keď v júli 1942 holandskí katolícki biskupi napísali pastiersky list, v ktorom kritizovali nacistov, tí sa okamžite obrátili proti židovským katolíkom. Takto sa dostala štátna bezpečnosť 2. augusta aj k bráne karmelitánskeho kláštora v Echte. Sestry už predtým vynaložili obrovské úsilie, aby vybavili presun Edity a Rózy do Švajčiarska, no papiere neprišli včas. A tak museli Editu a Rózu vydať nacistom na „deportáciu“. Zadržaných naložili do vozňov pre dobytok a celé dni cestovali vlakom.