Moje meno je Samuel Rinik a som absolventom GYMESu z akademického roka 2021/2022. Počas štúdia na gymnáziu bola mojou triednou učiteľkou takmer po štyri roky (okrem tretieho ročníka, ktorý som strávil v USA) sestra Mgr. Marta Benejová a v maturitnom ročníku aj pani Mgr. Zuzana Lehotai. Po maturite z dejín umenia a občianskej náuky mi Boh dal možnosť hneď ísť za svojou dlhoročnou túžbou. Bolo to štúdium umeleckého smeru v Ríme, v tomto prípade bakalárske štúdium v odbore Graphic Design and Art Direction na svetovo uznávanej akadémii umenia Nuova Accademia di Belle Arti, kde práve končím svoj záverečný rok so špecializáciou na ilustráciu a animáciu. Ešte väčším požehnaním než samotné štúdium bola však pre mňa ako gréckokatolíka, snažiaceho sa o úprimný život s večným Bohom, jedinečná možnosť bývať a plne sa zapájať na komunitnom živote v historicky známom Pápežskom Kolégiu Russicum, na ktorom okrem iných žil aj bl. Teodor Romža či aktuálni biskupi Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku – vladykovia Jonáš Maxim, Cyril Vasiľ či Milan Lach.

Vždy bolo pre mňa najväčším snom zapojiť sa do sveta kresťanského umenia cez výstavy, diskusie či iné príspevky, čo sa mi počas posledných dvoch rokov aj podarilo. Mal som viaceré výstavy mojej umeleckej série tušových kresieb s názvom „Zápas o Cnosť“, ktoré sa uskutočnili v mestách ako Rím, Bratislava, Košice, ale aj v škótskom St. Andrews. Aj vďaka týmto výstavám mi bolo umožnené skúsiť si krátkodobé štúdium vo Florencii, napísať s pomocou J.E. Arcibiskupa Cyrila Vasiľa sprievodnú knihu pre výstavy a dokonca som mohol pracovať na rôznych cirkevných i svetských umeleckých zákazkách na Slovensku i mimo neho. Spomínanú sériu „Zápas o Cnosť“ aktuálne využívam aj na svoju bakalársku prácu s témou Semiotická analýza vyobrazenia konceptu duchovného zápasu rôznymi tradíciami kresťanského umenia. Dokonca sa mi vďaka nej nečakane otvorila cesta zapojiť sa do diskusie počas bratislavských Hanusových dní 2024 ako jeden z oficiálnych speakerov festivalu. Moje ďalšie kroky by mali viesť (ak Boh dá) cestou online štúdia teórie sakrálneho umenia na škótskej University of Aberdeen (MLitt), ktoré by som rád absolvoval na part-time popri práci v umeleckej sfére – ako cirkevnej, tak svetskej – na Slovensku.

Ak by si sa mal rozhodnúť ešte raz, rozhodol by si sa opäť pre GYMES?

Mojou veľmi jednoduchou a rýchlou odpoveďou by bolo rázne áno. Keďže som bol jedným z mála študentov, ktorí štúdium na GYMESe začali neskôr – kvôli prestupu z iného gymnázia – rozhodnutie prísť na GYMES bolo pre mňa veľmi dôležité a skutočne som hneď od svojich prvých dní na GYMESe vnímal iný prístup, inú morálku ako tá, na ktorú som bol zvyknutý. Či mi teda ide mysľou náročnejšie štúdium kvôli predmetom vyučovaným v angličtine, väčší záujem o môj akademický či osobnostný rozvoj cez mentoringy, jedinečná možnosť vycestovať na akademický rok do USA či dokonca nádejné prostredie pre budovanie skutočných priateľstiev, na GYMES spomínam veľmi pozitívne a dodnes svoje rozhodnutie prestúpiť naň vnímam ako jedno zo svojich najlepších.

 

Ktorý moment na GYMESe povyvažuješ za prelomový pre svoj osobný alebo profesijný rast?

Bolo by jednoduché spomenúť môj odchod do zámoria, no pre mňa najdôležitejším a dodnes najhodnotnejším momentom počas štúdia bola historicko-umelecká výstava o živote sv. Edity Steinovej v maturitnom ročníku. Práve moja plnohodnotná účasť na výstave ako jej oficiálny umelec a ilustrátor, najmä vďaka podpore pána učiteľa ThLic. Tomáša Filipa, PhD., mi napriek náročnosti a zložitosti ukázala, že zorganizovať takúto výstavu je pre mňa skutočne reálne. Táto skúsenosť sa ukázala ako kľúčová pre moje nasledujúce roky, keď mi Boh dal príležitosť podobné výstavy viackrát samostatne pripraviť. Navyše mi táto výstava aj pomohla rozšíriť povedomie blízkeho okolia o mojej umeleckej tvorbe.

Podľa čoho si si vyberal na GYMESe svoje maturitné semináre a budúcnosť?

Možno sa mi to ako niekomu, kto maturoval v dvadsiatich rokoch, hovorí príliš ľahko, no kým prišiel čas vybrať si semináre, mal som v hlave vďaka Bohu úplne jasno, akým smerom by som chcel ísť – kľúčom asi bola znalosť tých smerov, ktorými som sa vybrať určite nechcel. Vybrať si semináre som ale predsa len nezvládol na prvý raz, keďže som si dva z nich po štvrtom ročníku vymenil 🙂 Zväčša boli ale v moje rozhodnutia založené na skutočne úprimnom spoľahnutí sa na to, že sa o mňa Boh postará – a vyzerá to tak, že sa stará až dodnes.

Pretrvali niektoré tvoje priateľstvá z GYMESu doteraz?

Určite ani zďaleka nie všetky, no niektoré nepochybne áno. Táto skutočnosť pre mňa naraz bola i nebola prekvapením, keďže sme ako viacčlenná skupina chlapcov (ktorá sa dokonca začala bližšie upevňovať až v našich posledných rokoch na GYMESe) čelili „rozcestovaniu“ sa do rôznych krajín. No keď si spomeniem na úprimnú snahu všetkých členov skupiny zostať v blízkom kontakte a neváhať pri najbližšej možnosti minimálne skočiť na pivo, vôbec ma to neprekvapuje. Viem ale, že takéto priateľstvá nenachádza každý.

Keby si sa mohol na jeden deň vrátiť späť do školy, ktorý deň by to bol a prečo?

Na deň školského futsalového turnaja v mojom druhom ročníku 😀 V tento deň sa začalo spoločné budovanie nádherných priateľstiev spomínanej skupiny mojich blízkych priateľov z ročníka. Tento turnaj je jedným z dní, na ktoré spoločne často spomíname.

Čo by si poradili súčasným študentom GYMESu?

Neboj sa snívať a svoje sny úplne úprimne predkladaj Bohu. A čo je ešte dôležitejšie – buď pripravený na to, že On môže mať s tebou úplne iné plány. Spoliehať sa na Boha, a pritom zo seba dať maximum pre to, čo túžiš dosiahnuť, spolu s otvorenosťou pre Jeho možné „bočné úmysly“, ťa nikdy nezvedie na nesprávnu cestu. Práve naopak, otvára to možnosť neustáleho prekvapenia. Mysli to však úprimne. To by som chcel na gymnáziu počuť ja…