Po istom čase som ale pocítila, že by som rada na istý čas vyskúšala niečo iné, ale stále s deťmi. Moje skúsenosti obohatilo pár mesiacov na Základnej škole na Bernolákovej 18, kde som pôsobila ako vychovávateľka, čo mi veľmi pripomenulo moje pôsobenie animátorky u saleziánov. Školský rok sa však skončil a nastala aj príležitosť na ďalšiu zmenu – možnosť pôsobiť ako školská psychologička. Táto možnosť sa naplnila v septembri minulého roka, keď som začala pracovať na Základnej škole na Gemerskej 2 a o dva mesiace neskôr aj na Súkromnom gymnáziu na Dneperskej 1. Pri tejto práci nastalo naplnenie mojich potrieb, pričom sa venujem triedam pri skupinových aktivitách a zároveň vediem individuálne stretnutia pre tých žiakov, ktorí to potrebujú. Čo sa týka saleziánskeho prostredia, moje roky animátorstva sa prirodzene transformovali do akejsi služby komunite, kde mám možnosť byť zapojená napr. V projekte, v ktorom organizujeme raz do mesiaca večery pre mladých (stredo- a vysokoškolákov), ale takisto mám viacero menších príležitostí pomôcť v rámci našej komunity.

Vo svojom živote sa snažím o dobro a radosť, už v akejkoľvek podobe. Niekedy sa mi darí viac, inokedy menej, ako to už býva. Dalo by sa povedať, že sa držím hesla „Ži tu a teraz“, ale niekedy si aj ja staviam vzdušné zámky a je to v poriadku :).

Ak by si sa mala rozhodnúť ešte raz, rozhodla by si sa opäť pre GYMES?

Na to poznám jednoznačnú odpoveď – určite áno. Nielen pre úroveň vzdelávania, ktoré občas dalo zabrať (ale naučilo o to viac), ale aj kvôli ľuďom, ktorých som mala možnosť spoznať, a zážitkom, ktoré som – či už počas bežných dní alebo spoločných triednych výletov – mala možnosť zažiť.

Ako si počas svojho štúdia vnímala atmosféru v škole?

To je veľmi dobrá otázka, lebo som mala možnosť zažiť rôznu atmosféru. Na začiatku môjho štúdia, keď sme boli prváci, najstarší žiaci na 5-ročnom bilingválnom gymnáziu boli tretiaci. Nás žiakov teda bolo vtedy oveľa menej a atmosféra bola skôr komornejšia, rodinnejšia. Sv. omše sa slávili v kaplnke a ostatní zaplnili aj celú chodbu, ale zmestili sme sa 😀 Naša imatrikulácia prebiehala na chodbe pred kabinetom, kde boli okolo nás ostatní, starší žiaci a my sme na chodbe súťažili vo vtipných aktivitách (napr. sme mali so zaviazanými očami prefúknuť pingpongovú loptičku na stranu svojho súpera cez stôl, pričom po chvíli fúkania na nás zhora vysypali múku a my sme boli celí bieli 😀 ). Postupne sme sa však ako škola rozrastali, pribúdali ročníky a aj triedy a zrazu som mala niekedy problém vnímať nové tváre. Ale hoci to už nebolo také osobné, aj tento čas priniesol pekné momenty, nové kamarátstva a zároveň pocit, že hoci nás je už teraz tak veľa, stále sme to my, Gymesáci, jedna komunita.

Pretrvali niektoré tvoje priateľstvá z GYMESu doteraz?

Áno, chválabohu, pretrvali, za čo som veľmi vďačná. Sú to presne tie vzťahy, ktoré začali už na základnej a pokračovali aj na strednej, resp. na strednej začali prekvitať do krásy 😀 . Sú to presne tie dievčatá, ktoré som vyššie (v profile) spomínala, s ktorými sa najčastejšie stretávam dodnes.

Podľa čoho si si na GYMESe vyberala svoju budúcnosť (semináre)?

Semináre som si vyberala podľa plánovania ďalšieho štúdia. Už počas strednej som zacítila túžbu ísť smerom psychológie, bavila ma literatúra s tým spojená, a tak som si pozrela, aké predmety je potrebné mať absolvované, aby ma prijali na výšku. Zároveň to tiež boli predmety, ktoré ma v rámci školy bavili a ktorým som sa celkom rada venovala.

Posunul vás GYMES nejako aj v duchovnej oblasti?

Neviem asi úplne zhodnotiť mieru vplyvu samotného GYMESu na môj duchovný život, keďže som mala duchovnú stránku napĺňanú aj vďaka saleziánom. Ale môžem s čistým svedomím povedať, že GYMESácke prostredie a jeho hodnoty mi určite pomohli aj k tomu, aby moja viera rástla a aby som sa každý deň rozhodovala pre Boha, lebo prostredie a ľudia robia veľa. Už len možnosť ísť sa pomodliť do kaplnky, keď som potrebovala stíšenie, bola niekedy viac než dosť. Som za to veľmi vďačná.

Čo by si poradila súčasným študentom?

Súčasným študentom by som poradila asi to, aby si tieto roky vychutnávali, pretože sú to jedny z najlepších. Tiež to, aby budovali dobré a trvajúce priateľstvá a aby sa už počas štúdia rozhliadali po rôznych možnostiach toho, čo by mohlo byť ich povolaním. Teda aby sa nebáli skúšať rôzne ponuky, ktoré im môžu pomôcť zakúsiť si budúcu prax.

Ako si sa vysporiadala s momentmi, keď si sa cítila neúspešná alebo si počas štúdia zlyhala, a čo si sa z týchto momentov naučila?

Na začiatku to boli veľmi ťažké momenty, možno najmä preto, že som dovtedy nemala veľkú skúsenosť so zlyhaním. Konkrétne pri matematike v druhom alebo treťom ročníku som pochopila, že sa mi už nestačí učiť len pred písomkou, resp. pozrieť sa na prepočítané príklady. Vtedy som pochopila, že ak nechcem byť medzi poslednými, bude potrebné trochu zabrať, zamakať, dať si do tela. Začala som chodiť na doučovanie a prepočítavať príklady, trénovať si princípy, venovať sa tomu o čosi viac ako predtým. A podarilo sa mi zlepšiť si na konci roka známku o dva stupne, bol to skvelý pocit 😀 .