1 profil FETERIKOVA

Moje meno je Klaudia Feteríková, na GYMESe som študovala v rokoch 2013 až 2018 a aj po rokoch na túto školu spomínam s úsmevom. Počas týchto piatich rokov sa v našej triede vystriedali až traja triedni učitelia – pani učiteľka Popíková, pani učiteľka Mahútová a napokon to s nami dotiahol do konca pán učiteľ Hric, ktorý na škole pôsobí dodnes. Trieda sa postupne zbližovala, no najviac sme si k sebe našli cestu v posledných dvoch rokoch štúdia – a tieto priateľstvá pretrvávajú dodnes. Pravidelne sa stretávame a môj najbližší okruh priateľov stále tvoria ľudia z GYMES-u – Jakub, Kika, Fero, Slávka, Naty a Emmka. Hoci sa mnohí po škole rozutekali do zahraničia, kontakt sme si udržali.

Po maturite som zostala blízko domova – na UPJŠ v Košiciach som začala študovať britské a americké štúdiá v kombinácii s biológiou. Neskôr som sa rozhodla pokračovať na magisterskom stupni v učiteľstve. Počas štúdia som popri škole pracovala – vyskúšala som si rôzne pozície, od brigád až po zamestnanie v korporáte. Aj keď mi táto skúsenosť veľa dala, časom som si uvedomila, že hľadám prácu, ktorá mi bude dávať väčší zmysel.

A tak ma osud opäť priviedol na GYMES – tentokrát už v role učiteľky. Je to miesto, ktoré formovalo mňa a teraz mám možnosť prispieť k tomu, aby sa tu dobre cítili aj ďalší. Verím, že škola má byť nielen o vedomostiach, ale najmä o vzťahoch, dôvere a podpore. V práci aj v živote sa snažím držať hodnôt ako úprimnosť, rešpekt a ľudskosť. A hoci ma každý deň niečím prekvapí, viem, že som na správnom mieste.

Keby si sa mohla vrátiť späť na jeden deň do školy, ktorý deň by to bol a prečo?
Keby som sa mohla vrátiť na jeden deň do školy, vybrala by som si úplne obyčajný deň – taký, keď našou jedinou starosťou bola škola, mali sme čas, smiech a kamarátov všade okolo, a na obed segedín. Vtedy sme si mysleli, že sme na vrchole sveta. Len som netušila, že sa o pár rokov vrátim späť… ako učiteľka. A teraz po tých istých chodbách naháňam do triedy presne takých študentov, akými sme kedysi boli my.

2 FETERIKOVA

Ako si počas svojho štúdia vnímala atmosféru v škole?

Škola bola oveľa menšia, panovala tu takmer rodinná atmosféra – všetci sme sa poznali. Mali sme rešpekt voči učiteľom, ale zároveň sme sa cítili uvoľnene. Omše sme mávali v kaplnke a na chodbe na prvom poschodí. Postupne sa škola rozrastala, no ten pôvodný duch blízkosti sa, myslím, zachoval dodnes.

Pretrvali niektoré tvoje priateľstvá z GYMESu doteraz?

Áno, a som za ne veľmi vďačná. S našou triedou sme si boli vždy veľmi blízki a to sa nezmenilo ani po rokoch. Hoci mnohí žijú v zahraničí a niektorí už majú rodiny, sme stále v kontakte. Síce sa nevidíme každý deň ako kedysi, ale vieme o sebe, podporujeme sa a keď sa stretneme, je to, akoby sme sa naposledy videli včera.

Čo by si poradila súčasným študentom?

Užívajte si tieto roky naplno, nie sú len o známkach. Budujte si priateľstvá, zúčastňujte sa akcií, ktoré vám škola ponúka, a vytvárajte si zážitky, na ktoré raz budete spomínať.

Aké je to učiť na rovnakej škole ako si kedysi študovala? Vnímaš nejaké výhody/nevýhody?

Prvé dni som mala zvláštny pocit – chodiť po rovnakých chodbách, ale z opačnej perspektívy. Výhodou je, že školu poznám „z oboch strán” a rozumiem študentom, čo prežívajú, pretože som si tým sama prešla.

Čo ťa viedlo k rozhodnutiu stať sa učiteľkou práve na škole, ktorú si kedysi navštevovala ako študentka?

Chcela som odísť z korporátneho prostredia – necítila som, že mi tá práca dáva skutočný zmysel. Učiteľstvo ma lákalo, pretože som chcela robiť niečo, čo má dopad a význam pre druhých. A keď sa práve v tom čase objavila ponuka z GYMESu, brala som to ako znamenie. Možno to bol osud – vrátiť sa tam, kde to celé začalo.

3 FETERIKOVA

Aké je to byť kolegyňou učiteľov, ktorí ťa kedysi učili? Mení to tvoj pohľad na školu alebo profesiu učiteľa?

Na začiatku som si myslela, že to bude zvláštne, ale v návale povinností si to vlastne ani neuvedomujem. Hoci si ma niektorí stále pamätajú ako študentku, pocity sa postupne menia. Určite to zmenilo môj pohľad na to, čo obnáša „byť učiteľom”, a už viem, že práca nekončí, keď vyjdem dverami školy.