Ahojte, Gymesáci!

Je mi veľkou cťou, že som dostal príležitosť venovať vám pár slov a v krátkosti predstaviť svoj príbeh. Volám sa Jakub Lukčo a študentom GYMESu som bol od septembra 2013 do júna 2018. Fyzicky som však do školy chodil až od 2. ročníka, keďže počas prvého ročníka som ešte stále študoval a s celou rodinou žil v Írsku.

Boli sme taká úžasná trieda, že sme nemohli mať len jedného triedneho učiteľa. Nikto si nechcel nechať túto radosť len pre seba, a tak sa pri nás vystriedali pani učiteľka Popíková, Brezová a pán učiteľ Hric. Každý jeden z nich bol iný a výnimočný, no nedá mi nespomenúť posledné dva roky, ktoré sme prežili s pánom učiteľom Hricom. Myslím, že nebudem klamať, keď poviem, že práve tieto dva roky boli najkrajšie z celého obdobia nášho štúdia. Po prvých rokoch oťukávania sme sa podstatne viac zblížili ako kolektív a zvykli si na seba. V tom období som spoznal veľa úžasných ľudí, s ktorými som prežil mnoho krásnych chvíľ, čo viedlo k vzniku vzácnych vzťahov a priateľstiev. Tieto priateľstvá pretrvávajú dodnes a som veľmi vďačný svojim spolužiakom za všetky spomienky, smiech či plač, ktoré sme spolu zažili, a za ich prítomnosť vo chvíľach, keď som to najviac potreboval. Hoci sa naše cesty rozišli a svoje životy žijeme v rôznych kútoch sveta, existuje niečo, čo nás stále spája bez ohľadu na vzdialenosť, čas či zamestnanie, a iba s odstupom času som schopný plne si uvedomiť hodnotu tohto puta.

Po úspešnej maturite v roku 2018 ma kroky zaviedli na Leteckú fakultu v Košiciach, kde som sa prvé tri roky venoval štúdiu odboru pracovník riadenia letovej prevádzky. Inak povedané, riadiaci na veži. Titul bakalár som získal v roku 2021 aj s cenou dekana za prospech. 

V inžinierskom štúdiu som pokračoval už vo viac manažérsky orientovanom odbore riadenie letovej dopravy. Štúdium som úspešne ukončil v júni 2023. Lenže môj sen, ktorému som žil a v ktorý som neúnavne veril, bol už od 15. roku môjho života úplne iný. Fascinovali ma obrovské kovové rúry, ktoré boli schopné prevážať niekoľko stoviek ľudí na značné vzdialenosti v neskutočnej výške až jedenásť kilometrov, pri rýchlostiach viac ako deväťsto kilometrov za hodinu.

Áno, máte pravdu. Tento sen vznikol ešte počas štúdia na GYMESe a jemu som prispôsobil svoj život a rozhodovanie, počnúc výberom predmetov na maturitu, cez výber vysokej školy až po celkový prístup k životu a povinnostiam. Bez matematiky, fyziky a angličtiny by som len ťažko zvládol teoretické skúšky potrebné na získanie licencie dopravného pilota. Vysoká škola mi zas dala veľmi potrebný rozhľad vo svete letectva a alternatívne cesty zamerania v prípade stroskotania môjho sna. Prvý zoznamovací let na malom lietadle slovenskej výroby Viper SD4 som absolvoval na letisku v Bidovciach a od toho dňa som bol na sto percent utvrdený v tom, čím sa chcem živiť. Prvý let som si do prázdneho logbooku zapísal 30. marca 2019 a 10. júla 2019 som absolvoval prvý sólo let bez inštruktora na palube. Základný výcvik a licenciu súkromného pilota som získal ešte v novembri 2019 a pokračoval som s náletom hodín, ktoré boli potrebné k akvizícii ďalších doložiek a oprávnení. Počas spomínaného náletu hodín som mal možnosť ukázať Slovensko zhora mnohým rodinným príslušníkom, kamarátom aj ľudom ktorí si zakúpili „vyhliadkové” lety z letiska v Bidovciach. Mal som dokonca česť previezť niekoľko pasažierov, ktorí nikdy predtým neleteli lietadlom.

Môj letecký výcvik vyvrcholil v Trenčíne v lete 2022, keď som si po úspešnom absolvovaní teoretických skúšok dopravného pilota s priemerom 93% dokončil aj licenciu komerčného pilota a s tým spojené doložky na lietanie za každého počasia a na viacmotorové lietadlá. Konečne som mal tú licenciu v ruke! No to stále ešte nič neznamenalo, keďže letectvo vie byť veľmi kruté k uchádzačom bez predošlých skúseností, ku ktorým som patril aj ja. No už od prvého dňa som pevne dôveroval pánu Bohu, že ak zo mňa chce mať pilota, tak sa tak stane bez ohľadu na okolnosti. V hre bolo veľa premenných, ktoré som nemal v rukách: zdravotnú prehliadku, financie na výcvik, budúce zamestnanie atď. Len vďaka slepej dôvere v Neho som bol schopný s úplným  pokojom absolvovať všetky potrebné kroky.

Pred poslaním životopisu na inzeráty všetkých aktuálne voľných pracovných miest pre pilotov bez predošlých skúseností v Európe som ešte absolvoval krátky výcvik zameraný na spoluprácu v dvojposádke v Budapešti. Potom už ostávalo len čakať a dúfať. Začali sme so snúbenicou posledný ročník v škole, svadba sa blížila a vo vzduchu bolo mnoho nezodpovedaných otázok. Po približne mesiaci mi prišla prvá odpoveď na môj životopis. Zavolali ma na pohovor späť do írskeho Dublinu. Náročné výberové konanie som s Božou pomocou zvládol a ostávalo čakať na odpoveď. Tá prišla po pár dňoch, no mala jeden háčik. Podmienkou prijatia bola požiadavka na uhradenie typovej kvalifikácie, ktorá sa pohybovala vo veľmi vysokých číslach. V tom čase – a po vyplatení všetkých predošlých výcvikov – to pre mňa znamenalo nepriechodnú cestu. No Pán Boh sa o to úžasne postaral a presne o dva dni mi opäť volali z Dublinu, že sa im uvoľnilo miesto v dcérskej firme s oveľa prijateľnejšími finančnými podmienkami a veľkou pravdepodobnosťou budúcej základne vo Viedni. Na ten večer nikdy nezabudnem. Z nemožného zrazu bola realita. Dátum začiatku v novej firme bol stanovený na 6. marca 2023. Dovtedy som musel dokončiť  diplomovú prácu a som veľmi vďačný Leteckej fakulte, že mi vyšli v ústrety a schválili mi individuálny študijný plán, aby som mohol absolvovať typovú kvalifikáciu. Od marca som trávil svoje dni na striedačku vo Viedni, Dubline a v Košiciach. Tieto mesiace až do júna boli v mojom živote zatiaľ bezkonkurenčne najťažšie. Záverečné preskúšanie na simulátore lietadla Airbus A320 som úspešne zvládol 22. mája v Dubline. O dva dni neskôr, 24. mája, som obhájil svoju diplomovú prácu na Leteckej fakulte v Košiciach a 26. mája 2023 som absolvoval prvý let na dopravnom lietadle typu Airbus A320 v Slovinskom Maribore. Každý nový pilot je povinný vykonať šesť pristátí s prázdnym lietadlom, predtým ako prvýkrát poletí s pasažiermi.

Titul najkrajšieho dňa v živote prevzal o pár týždňov neskôr deň nášho sobáša. S mojou pani manželkou sme sa vzali po ôsmich rokoch spoločného chodenia za prítomnosti všetkých podstatných ľudí v našich životoch. Spoločne sme sa ako rodina presťahovali do Bratislavy, kde si manželka našla prácu v advokátskej kancelárii. Milujem svoju prácu dopravného pilota a každý deň sa nesmierne teším na všetky nové miesta, ľudí a získané skúsenosti. Neexistujú dva rovnaké dni a stále je toho tak veľa, čo sa potrebujem naučiť, aby som sa raz mohol stať kapitánom. Na margo by som spomenul, že ďalšie pozvánky na pohovory do iných firiem som dostal len dve, o šesť a o štrnásť mesiacov neskôr. O to viac si vážim príležitosť, ktorú som dostal, a uvedomujem si, že to vôbec nebola samozrejmosť.

V júli 2024 náš život prevrátilo hore nohami narodenie syna. Stali sme sa rodičmi a zoznam povinností značne narástol. Takisto niekoľkonásobne narástla aj radosť a život nadobudol úplne iný rozmer a zmysel. Nie je nič krajšie, ako držať na rukách vlastné dieťa v prítomnosti svojej spriaznenej duše. Keď som videl priebeh pôrodu mojej manželky, všimol som si zaujímavú paralelu medzi mojou cestou za snom a jej cestou k darovaniu nového života. Spoločným menovateľom bolo značné vypätie síl, odriekanie a sebazaprenie. Na ceste za vyšším cieľom je vždy prítomná aj istá forma utrpenia a sebazaprenia. A týmto by som sa rád dostal k svojej filozofii života, ktorá hovorí, že len vzatím svojho kríža každý deň a nasledovaním Ježiša budeme schopní dosiahnuť v živote vyššie ciele a hlavne ten najvyšší, ktorým je večný život v nebi.

Na záver by som rad poukázal na to, že za týmto úspešným príbehom nestojím sám a len drobné percento môžem pripísať na svoje konto. Najviac inšpiratívnym protagonistom tohto príbehu je sám Boh, ktorý mi dal život, rozum, rodinu, zdravie a všetky charakterové črty a vlastnosti. Taktiež inšpiratívnou je aj moja manželka, ktorá musela veľa obetovať a vždy bola mojím bezpečným miestom v tých najťažších momentoch. Veľká časť môjho úspechu patrí aj rodičom, ktorí mi dali výchovu, hodnoty a naučili ma vážiť si všetko, čo mám, a nemalou čiastkou prispeli k môjmu výcviku aj finančne. Za zmienku stoja aj ďalší rodinní príslušníci a kamaráti, ktorí mi pomohli rôznymi spôsobmi. Byť pilotom je krásne, no viem, že v živote mám ešte dôležitejšie povolania, a to povolanie manžela a otca. Práve na základe tých sa na konci rozhodne, či bol môj príbeh naozaj úspešný…

Mal si medzi pedagógmi na GYMESe niekoho, kto ťa inšpiroval alebo významne posunul?

Významne ma posunula pani učiteľka Lukáčová, s ktorou som mal okrem matematiky v druhom ročníku neskôr aj seminár z fyziky. Navždy mi utkvel v pamäti moment, keď nám na hodine fyziky povedala, že ona si nemusí pamätať konkrétny vzorec, lebo si ho vie odvodiť. To úplne zmenilo môj prístup k učeniu. Uvedomil som si, že keď nejakej problematike porozumiem, nemusím skoro nič memorovať. Využívam to dodnes.

O čom si si na GYMESe myslel, že je zbytočné, no využil si to v živote?

Seminár z LDI (limity, derivácie, integrály) v piatom ročníku. Nemôžem povedať, že by som to bol vtedy pokladal za úplne zbytočné, ale určite som nečakal, že to bude až také užitočné. Pre všetkých, ktorí sa chystáte ísť technickým smerom a stretnete sa na vysokej škole s matematikou, vrelo odporúčam tento predmet, ak ešte existuje. Na vysokej škole som ušetril naozaj veľa času tým, že som v tom mal už prehľad.

Na ktorý úspech na GYMESe mimo vyučovania si najviac hrdý?

 Na výhru vo futsalovom turnaji – hrali sme už ako absolventi v roku 2019 – ak si dobre spomínam. Celkom sa mi v ten deň gólovo darilo.

Aká bola najväčšia výzva, ktorú si počas štúdia na škole prekonal? Čo  ti to prinieslo do života?

 Úplný začiatok, keď som prišiel z Írska do nového kolektívu a ten, ktorý som už predtým mal, som stratil. Tento krok však definoval celý môj život, ktorý teraz mám. Naučil som sa byť flexibilný, prispôsobovať sa a reagovať na okolnosti, nad ktorými nemám vždy kontrolu. Toto je aktuálne náplňou mojej práce aj v kokpite lietadla.