Som Henika Poláková a na GYMESe som študovala v rokoch 2018 – 2023. Mojou triednou bola posledné tri roky naša najúžasnejšia pani učiteľka Ivana Vaľková. V triede sme boli veľmi dobrí priatelia, no mojou najbližšou a najlepšou priateľkou od samého začiatku bola Maťa a tak je to dodnes. Po skončení GYMESu som začala študovať odbor britské a americké štúdiá v kombinácii so psychológiou na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Predtým, ako som nastúpila do prvého ročníka univerzity, som sa prihlásila do ročného programu ŠPM (Škola pre pracovníkov s mládežou). Počas deviatich stretnutí, ktoré sa konali každý mesiac, som mala príležitosť učiť sa o témach, ako sú učeníctvo, leadership, systematická teológia či štúdium Biblie. Zažila som misijnú cestu do Srbska a mala príležitosť pod vedením školiteľa napísať záverečnú prácu na tému Šabat a jeho relevancia v 21. storočí. Po úspešnom ukončení predmetov a obhájení záverečnej práce sa mi podarilo ukončiť ŠPM s červeným diplomom.

Aktivity, ktorým sa momentálne venujem mimo školy, sú zväčša spojené so službou mladým. Dlho som bola súčasťou mládežníckeho tímu v Obišovciach, kde som pomáhala s prípravou stretnutí pre mládež, ktoré sa konajú každý týždeň. Momentálne vediem mládežnícky letný tábor, ktorý mi robí obrovskú radosť!

Okrem dobrovoľníckej služby pracujem ako intern pre Tréningové centrum Kompas, ktorého poslaním je trénovať mládežníckych vedúcich, pomáhať im a inšpirovať ich s víziou tvoriť Božie hnutie medzi mladou generáciou, ktorá nachádza svoj domov v miestnom cirkevnom zbore a premieňa spoločnosť. Ja pracujem konkrétne pre projekt KECY (Conversational English Camp for Youth), v rámci ktorého sa venujem najmä sociálnym médiám a sprevádzaniu zborov v ich raste a príprave na letné campy. A aby tej služby nebolo málo, som počas roka súčasťou rôznych ďalších projektov, ako je Konferencia pre pracovníkov s mládežou (KPM), Recharge (evanjelizačné tréningy pre vedúcich) a mnohých ďalších.

A mimo služby doučujem angličtinu 😊

Odkedy som na GYMESe spoznala svoju najlepšiu kamarátku Maťu, ktorá ma pozvala na KECY camp, kde som sama mohla zažiť kresťanskú komunitu a duchovno, sa skoro všetky moje životné hodnoty, smerovanie a aktivity točia okolo Boha. Neustále sa učím tomu, čo znamená napĺňať svoj životný potenciál do plnosti. Verím, že existuje ultimátna pravda. Tú, ktorú my nedefinujeme, ale rodíme sa do nej. Boha nezaujíma náš komfort, ale náš charakter. Preto verím, že ak chcem byť soľou zeme, musím prijať slanosť, v službe, ale aj v živote. Je to život v Pravde, ktorý mi prináša najviac naplnenia, radosti, múdrosti a zmyslu.

Ako si počas svojho štúdia vnímala atmosféru v škole?

Stále, keď sme so spolužiakmi stáli na chodbe alebo sme boli na nejakej GYMESáckej akcii či  sme nostalgicky spomínali, prišli sme vždy k tomu, že GYMES bol (a stále je) rodina. A presne taká bola aj každodenná atmosféra v škole. Na GYMESe som vždy cítila prijatie, lásku, radosť a zažívala verné a hlboké priateľstvá. V triedach a na chodbách bolo vždy počuť hlasný smiech, učitelia sa venovali žiakom, akoby to boli ich dobrí priatelia, a boli sme tam jeden pre druhého. Na hodinách bola príjemná atmosféra, učitelia nemali potrebu v nás vyvolávať zámerný strach alebo stres, čo iba prehĺbilo našu dôveru a rešpekt voči nim. Vždy mali vo vrecku pripravenú super aktivitu, diskusiu či vtip, ktorý hodinu odľahčil.

Mala si medzi pedagógmi na GYMESe niekoho, kto ťa inšpiroval alebo významne posunul?

Počas piatich rokov na GYMESe som mala takú svoju „svätú GYMESácku trojicu” učiteľov, ktorí ma sprevádzali a najviac inšpirovali. Prvou je pani učiteľka Zuzana Trail. Od prvého ročníka až do posledného prehlbovala moju lásku k angličtine, ktorú nakoniec aj študujem na vysokej škole. Odovzdala mi veľmi veľa múdrosti a inšpirácie k tomu, že angličtina sa dá učiť aj inovatívne a hravo, a uvedomenie, že učiteľ nemusí byť iba nutnou autoritou v škole, ale aj životným mentorom, ktorý buduje osobné vzťahy so študentmi. Druhou bola moja drahá triedna pani učiteľka Ivana Vaľková. Bola nielen mojou triednou, ale aj mentorkou. Rozvíjala moje filozofické myšlienky a kládla otázky, podporovala ma v mojich cieľoch a mimoškolských aktivitách a naučila ma, že niekedy je fajn mať aj random informácie, napríklad o kubánskych cigarách, lebo nikdy neviete, kto sa vás na ne opýta. A tretím bol pán učiteľ Tomáš Filip. Naučil ma, že v živote nie je dôležité informácie iba memorovať, ale ešte viac o nich premýšľať, analyzovať a kriticky hodnotiť. Aj napriek mojej občasnej dejepisnej či geografickej nešikovnosti mi nikdy nedal pocítiť, že na to nemám, ale naopak ma povzbudzoval a učil veci tak, že si ich pamätám dodnes. Preto teraz na univerzite môžem frajerovať s takými poznatkami o studenej vojne, o ktorých moji spolužiaci nemajú ani páru 🙂

Aké hodnoty alebo princípy zo školy si nesieš so sebou aj do dospelosti a profesijného života?

Určite vnímam po rokoch na GYMESe to, akú veľkú hodnotu majú priateľstvá, vzdelanie, podpora, schopnosť prevziať zodpovednosť, dôvera, rešpekt, sloboda a duchovno.

Veta, ktorá vo mne zostane navždy: „Buďte dobrí!”

Ktorá školská aktivita alebo projekt boli pre teba najviac nezabudnuteľné a prečo?

Doteraz na to spomínam ako na ten najlepší týždeň v živote; bol to plavecký výcvik 2022 v Chorvátsku. Boli sme na nádhernom mieste pri mori s úžasnými ľuďmi, prešli sme krásne chorvátske mestečká, boli sme v Medžugorí, užili sme si mnoho zábavných aktivít a, samozrejme, nechýbalo ani geniálne jedlo. Najlepšia bola v prvý deň hneď prvá veta telocvikára Némethyho na pláži: „Neskáčte tu, sú tu ježkovia a pichnú vás.” Môžete si domyslieť, čo sa mu stalo asi dve minúty potom 😀

O čom si si na GYMESe myslela, že je zbytočné, no využila si to v živote?

Zo začiatku ma trochu frustrovalo, že nás učitelia tlačili do toho, aby sme vedeli svoje prezentácie naspamäť a nečítali z papiera. No postupom času – a aj teraz na vysokej škole –  vidím, že to bolo to najlepšie, čo mohli spraviť. Moje prezentácie majú úplne inú úroveň v porovnaní s ostatnými. Keď mám niečo prezentovať v škole, cítim sa oveľa viac pripravená a sebavedomá, poznám svoje publikum, a tým zanechám aj lepší dojem. Vnímam to aj v službe, keď máme mládež alebo nejaké väčšie stretnutie v rámci projektov v práci a mám niečo odprezentovať, viem oveľa lepšie zaujať publikum už len tým, že nečítam monotónne z papiera a doslova im predám informácie, ktoré potrebujem.

Pretrvali niektoré tvoje priateľstvá z GYMESu doteraz?

Áno, s mojou najlepšou kamarátkou Maťou sme v každodennom kontakte, aj napriek tomu, že študuje v Prahe. Hneď, ako príde domov, sa vždy stretneme alebo si niekedy ja spravím menší výlet do Prahy. Moja ďalšia spolužiačka Sandra navštevuje tú istú vysokú školu ako ja, má len iný odbor, ale stretávame sa pomerne často a nie je čas, kedy by sme spolu nespomínali na náš drahý GYMES. Nedávno sa zase jedna z mojich blízkych spolužiačok presťahovala na sídlisko, kde bývam, dokonca rovno do vedľajšieho bloku! A nedá mi nespomenúť môjho GYMES brata Michala (alebo Mihal, Michalica či Michalisko… nikdy Mišo). Nikdy si nenecháme ujsť príležitosť, aby sme si poslali nejaký politický, filozofický či duchovný joke alebo nostalgickú fotku z GYMESu.

Priznáš sa aj k niečomu, čo si počas rokov na GYMESe vyparatila a už je to „premlčané“?

Raz, keď takmer všetci z ročníka odišli na výlet do Viedne, sme spolu s dvoma spolužiakmi zabarikádovali dvere do učebne kockami na sedenie, aby sa vyučujúca nevedela dostať dnu, a skryli sme sa. Tá keď prišla, len zmätene pozerala, kocky zhodila a prebrodila sa cez ne, ale v triede nikoho nenašla, tak sa otočila a odišla. My sme ostali skrytí za ďalšími kockami a tešili sme sa, že z hodiny nebude nič 😀