Moje meno je Dominika Mazarová a som absolventkou GYMESu. Ešte ako Dominika Pavlíková som bola súčasťou prvého (prelomového :)) ročníka bilingválneho odboru – maturovala som v roku 2016. Mojou triednou bola skvelá p. uč. Mary Lukáčová. Po absolvovaní GYMESu som sa dostala na skvelú školu v Aalborgu v Dánsku, kde som študovala International Hospitality Management. Počas štúdia som sa, tak ako aj na GYMESe, zúčastňovala mimoškolských aktivít, reprezentovala som náš odbor v študentskej rade, chodila na rôzne súťaže a vzdelávala sa na dobrovoľných kurzoch. Veľmi rada spomínam na medzinárodnú súťaž hotelových vysokých škôl v Holandsku a stáže v 5* hoteloch v Taliansku a Čechách. Popri škole som pracovala na rôznych pozíciách v oblasti hotelierstva a gastra, čo mi umožnilo lepšie rozumieť náplni každej pozície – od tej najnižšej po najvyššiu. Vysoká škola mi dala veľa znalostí, poznatkov a praktických skúseností, ktoré aplikujem vo svojom profesijnom živote doteraz. Aktuálne som manažérkou 4-hviezdičkového rodinného hotela BIO HOTEL & WELLNESS ZLATÝ HÝĽ, kde robím všetko od marketingu a komunikácie, cez eventy a výber nových zamestnancov až po vytváranie menu v reštaurácii. Čo sa týka osobného života, po návrate z Dánska mi Boh do života poslal dávno stratenú prvú lásku zo stredoškolských čias… ktorá sa stala v roku 2022 mojím manželom. Teraz máme 20 mesačného synčeka a v auguste čakáme príchod synčeka č.2. V každej oblasti, či už osobnej alebo profesijnej, je na prvom mieste moja viera v Boha – s ním je všetko jasnejšie, jednoduchšie a lepšie.

Ako si počas svojho štúdia vnímala atmosféru v škole?

Keďže sme boli prvým ročníkom bilingválneho odboru, mali sme veľmi úzky vzťah s učiteľmi i spolužiakmi. Zažívali sme veľmi príjemnú rodinnú atmosféru. Možno je to spomienkový optimizmus, no do školy som sa (väčšinou) tešila 😊

Mala si medzi pedagógmi na GYMESe niekoho, kto ťa inšpiroval alebo významne posunul?

Myslím, že všetci s ktorými sa mi stretli cesty, mi niečo odovzdali, niektorí viac, iní menej. Skvelé spomienky mám jednoznačne s našou triednou – Mary Lukáčovou, s p.uč. Talpašovou, Kapitánovou, s pánmi učiteľmi Joščákom či Leškom.

Ktorý moment v škole povyvažuješ za prelomový pre svoj osobný alebo profesijný rast?

Že som sa rozhodla pre taliančinu ako druhý jazyk. Neskôr mi to prinieslo v Dánsku prácu (a tam bolo veľmi ťažké prácu nájsť) – pracovala som pre Neapolčana, ktorý mi prakticky dal prácu po týždni hľadania hlavne kvôli tomu, že som vedela nejaké základy taliančiny. Rovnako mi to pomohlo získať skvelú stáž v talianskych Dolomitoch a dôležité pracovné kontakty.

Pretrvali niektoré tvoje priateľstvá z GYMESu doteraz?

Vďaka GYMESu som získala (verím, že doživotné) kvalitné a hlboké priateľstvá – najmä s Luckou Stankovičovou (už Eliášovou), Peťou Hudačekovou a Katty Plichtovou (už Gubovou). Veľmi pekné priateľstvá – aj keď sa možno už nestretávame na pravidelnej báze, no raz za čas si nájdeme na seba voľnú chvíľu – som si vytvorila aj s Jankom Paraličom a Marekom Szakácsom.

 Podľa čoho si si vyberala na GYMESe svoje semináre a budúcnosť?

Stále som bola skôr praktický typ človeka a môžem povedať, že do tretieho ročníka som mala veľa pochybností o tom, či som si zvolila správnu cestu – gymnázium, kde sa budem musieť učiť zo všetkého niečo. Rozmýšľala som dokonca aj nad prestupom na inú školu, asi hotelovú. V treťom ročníku (ak si dobre pamätám) sme mali s triednou feedback stretnutie a povedala som jej o svojich pochybnostiach. Presvedčila ma, že už prichádzajú lepšie časy a už sa budem môcť viac zamerať na predmety, ktoré mi prinesú konkrétnejšie zameranie. Dala som na jej radu a myslím si, že som urobila dobre. Keďže som vedela, kde je môj cieľ – hotelová oblasť a škola v Dánsku, zisťovala som si, či potrebujem nejaké konkrétne predmety na to, aby som sa na výšku dostala. Podmienky vtedy boli také, že som musela mať dostatok bodov (absolvovaných hodín) z  angličtiny a matematiky, ktoré som vďaka GYMESu bez problémov spĺňala, a, samozrejme, mala vynikajúci priemer maturitných známok a známok z koncoročných vysvedčení. Vybrala som si teda taliančinu (každý jazyk je v cestovnom ruchu plusom), geografiu (bavila ma), občiansku náuku a ak si dobre pamätám, ekonomiku ako voliteľný predmet.

Posunul ťa GYMES nejako aj v duchovnej oblasti?

Neviem či ma posunul, ale jednoznačne mi pomohol zostať „na tej správnej ceste” a utvrdiť sa v tom, že byť s Bohom je najdôležitejšie v akejkoľvek skúške. Bolo skvelé, že sme si v deň, keď to bolo ťažšie, mohli ísť pohovoriť s Bohom do kaplnky…

Ako ťa GYMES pripravil na život mimo školských lavíc?

Asi nemám priestor opísať všetko, ale jednoznačne ma naučil to, že v živote budem prichádzať do kontaktu s rôznymi ľuďmi a možno nie je najdôležitejšie to, ako sa správajú oni ku mne, ale ako sa správam ja k nim. Jedine Ja musím žiť so sebou… Naučil ma tiež, že mám na sebe makať a ak budem,  dokážem toho veľa. Tiež ma naučil nebáť sa brať na seba výzvy a ťažké veci.

Čo by si poradila súčasným študentom?

Aby ste čas strednej školy využili čo najviac. Nikdy nebudete mať toľko priestoru na seba a „svoje veci”, nikdy nebudete toľko vládať… Využite každú príležitosť zapojiť sa do súťaží, projektov, mimoškolských aktivít. Choďte do zahraničia, na Erasmus, na výmenné pobyty, choďte na stáže, jednoducho využite všetko, čo sa vám ponúka. Nikdy to neoľutujete.

Na ktorý úspech na GYMESe mimo vyučovania si najviac hrdá?

Na prvý školský ples, ktorý som mala na starosti. Nikto nevedel, čo, ako a za koľko môžeme a vieme spraviť. Keďže boli následne všetci s plesom spokojní, mala som pocit výnimočného zadosťučinenia. Odštartovalo to moju záľubu v event managemente. Rovnako som hrdá na všetko, čo sme spolu urobili v rámci školského študentského parlamentu.

Ako si sa vysporiadala s momentmi, keď si sa cítila neúspešne alebo si zlyhala počas štúdia? Čo si sa z týchto momentov naučila?

Nikdy som dobre nezvládala testovanie pod stresom, napríklad testovanie úrovne angličtiny v 3. ročníku či písomnú časť maturity z angličtiny, a to, že som nedosiahla také výsledky, aké som očakávala. Z dlhodobého hľadiska však môžem povedať, že som to nikdy viac (maximálne tak týždeň po zverejnení výsledkov) neriešila, k ničomu by mi nepomohlo, ak by som mala plus 5/10/20 bodov… Práve preto, že to možno nebolo podľa mojich predstáv, som mala pocit, že musím makať viac. Keď som však prišla do zahraničia a musela používať angličtinu dennodenne, žiadne body už neboli podstatné.