Moje meno je Michal Lukáč a GYMES som absolvoval v roku 2023 v triede pani Ivany Vaľkovej. Počas štúdia som najviac času trávil s chlapcami zo školského Rádia Šok a s partiou okolo spolku Teologické kapučíno. Boli to krásne a dôležité časy.

V súčasnosti študujem filozofiu a ekonómiu na Masarykovej univerzite v Brne. Pozdával sa mi program PPE (politics, philosophy, economics), ktorý sa študuje na mnohých zahraničných univerzitách, ale chcel som zostať v našom regióne, tak som si tú kombináciu poskladal takpovediac „na kolene“. Masarykovu univerzitu som si vybral práve kvôli možnosti kombinovať odbory. Zatiaľ študujem s výbornými študijnými výsledkami. V budúcnosti by som asi chcel pokračovať v akademickej dráhe, v takej podobe, v akej mi ju život prinesie.

Popritom už od stredoškolských čias pracujem ako publicista pre denník Postoj a časopis Nové mesto. Píšem najmä o súčasných spoločenských a kultúrnych udalostiach. Túto prácu som chcel robiť už od detstva, a preto som týmto médiám veľmi vďačný, že mi dali svoju dôveru a príležitosť. Spolupracujem aj s filozoficko-teologickým Tomistickým inštitútom Slovensko. Takisto sa venujem katolíckej apologetike na sociálnych sieťach.

Vo voľnom čase sa venujem katechéze mladých dospelých v brnianskom spoločenstve Jakubčatá. Nechceme, aby sa toto vysokoškolské spoločenstvo zmenilo na čosi ako katolíckeho organizátora plesov a volejbalu, a preto v spolupráci s ďalšími mladými ľuďmi často pozývame kňazov, teológov a iných hostí, aby nás posunuli ďalej v poznaní svojej viery.

Rád čítam knihy a eseje, počúvam hudbu, pozerám filmy, chodím na prechádzky a píšem. Čiže som v podstate platený za to, aby som vykonával svoje hobby, čo je veľké požehnanie. Tiež hrám na gitaru v skvelej pop rockovej kapele The 55, ktorá vznikla kde inde, ak nie na GYMESe.

Môj životný cieľ by sa slovami zosnulého pápeža Františka dal vyjadriť ako byť zakoreneným a otvoreným zároveň. Zakorenenie mi poskytuje moja veľká rodina, priateľka a priatelia, zo strany ktorých cítim silnú podporu a pocit istoty. Najväčšiu životnú istotu mi však dáva neoceniteľné duchovné, kultúrne a intelektuálne bohatstvo katolíckej viery.

A čo sa otvorenosti týka, sú mi blízke myšlienky fokolarínskej spirituality, ktorá zdôrazňuje dôležitosť úprimného dialógu s inými ľuďmi, aj keď s nimi nesúhlasíme. Vlastne aj preto som rád, že študujem v sekulárnom prostredí, pretože lepšie spoznám myslenie mimo kresťanskej bubliny.

Takisto je mi sympatická spiritualita Opus Dei, ktorá prízvukuje posväcovanie sveta navôkol poctivým plnením každodenných povinností pri vedomí nášho Božieho synovstva. Dúfam, že touto „malou cestou“ dosiahnem titul, na ktorom mi záleží najviac zo všetkých – „sv.“ pred menom.

Ako si počas svojho štúdia vnímal atmosféru v škole?

Viem, že to bude znieť ako klišé z propagačných materiálov väčšiny katolíckych škôl, ale atmosféru počas svojho štúdia na GYMESe by som naozaj asi najlepšie charakterizoval ako rodinnú. Škola cielene rôznymi aktivitami (teambuilding, tútoring a podobne) pracovala na tom, aby sme si vybudovali vzťahy v rámci ročníkov aj medzi nimi, a darilo sa jej v tom.

Ja osobne som si väčšinu priateľov na škole našiel dokonca mimo svojej triedy. V niektorých veciach mi pomáhali starší študenti, v iných som pomáhal ja mladším. Aj s učiteľmi sme mali vo väčšine prípadov dobré vzťahy. Nie kamarátske, ale rešpektujúce a príjemné.

Čo presne to znamená, som si uvedomil, keď som zažil svoje prvé Vianoce na univerzitnej pôde. Človek tu veľmi necíti, že sa blížia Vianoce – treba rýchlo dorobiť posledné zápočty, semináre, a potom dovidenia, vidíme sa počas skúškového.

Zrazu som si uvedomil, aký dar bolo komunitné prežívanie takýchto vecí na GYMESe, napríklad vo forme koncertov, svätých omší, či už len takých drobností ako spoločná fotka pri vianočnom stromčeku. Takže to mi trochu chýba, ale som rád, že mi má čo chýbať, že takáto atmosféra bola na GYMESe prítomná.

Podľa čoho si si vyberal na GYMESe svoju semináre a budúcnosť?

Vždy som vedel, že inklinujem skôr k humanitným vedám, prirodzene ma viac zaujímali. A pôvodne som chcel ísť študovať právo. Preto som si vybral typickú humanitnú kombináciu dejepis + občianska náuka (+ nemecký jazyk). Takže tá voľba bola v podstate intuitívna.

Keď sa na to pozerám spätne, bola to výborná voľba. Občiansku náuku vzhľadom na filozofiu a môj záujem o spoločenské dianie asi nemusím vysvetľovať, ale aj dejepis mi pri mojom štúdiu výrazne pomáha.

Vo filozofii je dobré poznať historické okolnosti vzniku tej-ktorej myšlienky, pretože je veľmi často ovplyvnená práve okolitým dianím, napríklad cynický pohľad Thomasa Hobbesa na stav pred „spoločenskou zmluvou“ ako na vojnu všetkých proti všetkým sa zrodil z jeho skúsenosti s krvavou občianskou vojnou.

A čo sa ekonómie týka, nedal som dopustiť na svoje skvelé stredoškolské hodiny dejepisu, pretože som pri štúdiu hospodárskych dejín, kde je potrebné poznať široký kontext historického diania na viacerých svetadieloch súbežne, niektoré zo stredoškolských poznatkov využíval v podstate vždy.

Ocenil som pri tom najmä dve veci. Je zaujímavé, že sa veľa ľudí dejepis učí po kapitolách, čiže vedia perfektne odrecitovať dejiny USA, Francúzska, Nemecka či Japonska. Ale keď sa ich opýtate, čo sa počas revolúcie v USA dialo v Európe a aký to malo súvis, zamrznú. Dejiny ale nie sú sériou izolovaných súbežných príbehov a „paralelné“ histórie sa nevyhnutne navzájom ovplyvňujú. Na to bol na našich hodinách dejepisu kladený veľký dôraz. Učili sme sa premýšľať v súvislostiach.

A  druhou vecou je to, že sme relatívne podrobne prebrali aj historické dianie v druhej polovici 20. storočia. To nie je samozrejmosť, hoci práve táto časť dejín ovplyvňuje súčasné dianie najviac bezprostredným spôsobom. Aj to som ocenil pri štúdiu ekonómie.

Aká školská aktivita alebo projekt boli pre teba najviac nezabudnuteľné a prečo?

Písanie a prezentácia ročníkovej práce, čo už novšie ročníky kvôli rozmachu generatívnej umelej inteligencie asi nezažijú. Ako tému som si vybral vzťah katolíckeho myslenia a rozvoja ekonomickej vedy, najmä čo sa týka myšlienok blízkych Rakúskej škole.

Prekvapilo ma, korene koľkých moderných ekonomických myšlienok sa dajú nájsť už v tradičnom katolíckom myslení. Napríklad františkán Pierre de Jean Olivi z 13. storočia či neskorí scholastickí myslitelia zo Salamanskej školy do ekonómie prinášali také teórie hodnoty, ktoré predbehli svoju dobu o niekoľko storočí. O prínose svätého Tomáša Akvinského, napríklad čo sa týka obhajoby súkromného vlastníctva a opisu jeho limitov, ani nemusím hovoriť.

Rozhodne to vtedy nebolo mojím cieľom, ale je vtipné spätne sa obzrieť a zistiť, že sa v tejto práci prepájali vlastne presne tie dve vedy, ktoré v súčasnosti študujem. V podstate totožný interdisciplinárny dialóg viedol aj iný Michal so slovenskou krvou, americký katolícky filozof a ekonóm Michael Novak, ktorého všetci štyria starí rodičia boli zo Slovenska. Ten je už zosnulý, ale je pre mňa stále veľmi inšpiratívnou osobnosťou.

O čom si si myslel na GYMESe, že je zbytočné, no využil si to v živote?

Úprimne? Štúdium biológie, chémie a podobných predmetov. V súčasnosti si myslím, že žiaden poznatok, ktorý človek na gymnáziu nadobudne, nie je v pravom slova zmysle zbytočný – musíte mať predsa základný prehľad aj v iných odboroch, čo ak sa v súčasnej interdisciplinárnej dobe stane, že budete musieť vo svojej oblasti riešiť niečo, čo súvisí s inou vedou? Napríklad ak filozof chce rozlúsknuť nejakú náročnú morálnu dilemu súvisiacu s bioetikou, určite potrebuje základné chápanie javov či zákrokov, ktorými sa zaoberá.

Štúdium týchto predmetov však bolo prínosné aj po inej ako obsahovej stránke. Keďže mi nešli takpovediac samy od seba, musel som si k nim reálne sadnúť a poctivo sa učiť. Predmety ako biológia či fyzika mi tak dali neoceniteľné návyky, týkajúce sa disciplíny a pozornosti, ktoré na univerzite využívam každodenne.

Ktorý moment v škole považuješ za prelomový pre svoj osobný alebo profesijný rast?

To, že som sa zapojil nad rámec bežného štúdia do programu Akadémie veľkých diel. Nespomínam si už úplne presne, ale tuším, že práve v rámci tohto programu sme čítali Ideu univerzity od Johna Henryho Newmana, veľkého konvertitu na katolícku vieru. Jeho myšlienky o univerzite ako inštitúcii, určenej v prvom rade na výchovu cnostných občanov, od základov prekopali moje očakávania od vysokoškolského vzdelania.

Univerzitu som prestal považovať za niečo utilitaristicky hodnotné akurát tak na to, aby mi zohnala dobre platený flek, praktickú múdrosť som začal považovať za niečo hodnotné samo osebe. To mi v konečnom dôsledku dalo odvahu ísť študovať taký „neužitočný“ odbor, ako je filozofia. (Filozof Roger Scruton by tu určite pripomenul, že hodnota takýchto neužitočných vecí je dokázaná práve tým, že sú „neužitočné“, že ich nerobíme pre nič iné.)

A v neposlednom rade som sa počas tohto programu spoznal so svojou súčasnou priateľkou. Odokryli sme pred sebou svoje mysle a zamilovali sa do nich. To sa dá tiež považovať za prelomový okamih pre môj osobný život.

Pretrvali niektoré tvoje priateľstvá z GYMESu doteraz?

To je výborná otázka, pretože presne o tom som chcel ešte hovoriť v súvislosti s atmosférou na škole. Podľa mňa výborným svedectvom alebo dôkazom o atmosfére, o ktorej som hovoril, je práve to, že sa dodnes priatelím s viacerými ľuďmi zo školy, pričom sa o týchto ľuďoch vôbec nebojím hovoriť ako o svojich najbližších priateľoch.

Tá moja skupinka chlapcov a dievčat vznikla už počas strednej, keď sme si povedali, že sa chceme lepšie spoznať aj mimo akademického prostredia, a začali sme sa asi tak raz mesačne stretávať vždy u niekoho doma, s tým, že sme si vždy sami pripravili nejaké iné jedlo.

V súčasnej dobe nás už vlastne nič externé nespája, takmer všetci sme už absolventi, kamarátim sa len s pár ľuďmi, ktorí sú ešte na GYMESe. Ale napriek tomu sa my absolventi stále stretávame, v podstate vždy, keď máme príležitosť. Už som si zvykol na to, že keď dôjdem na sviatky domov, nejaký čas musím vyhradiť aj na stretnutie s aspoň niektorými členmi svojej stredoškolskej partie.

Sú to také cenné priateľstvá, lebo napĺňajú predstavu C. S. Lewisa o priateľstve ako inštitúcii, o ktorej členoch nerozhodujeme vopred na základe nejakého racionálneho kalkulu. Skôr sa spontánne dáme dokopy na základe nejakej spoločnej črty či záujmu, a až v rámci tohto vzťahu, nie pred ním, sa náš vzťah k daným ľuďom prehĺbi.

Presne tak je to s mojou partiou. Vlastne nás ani nezaujímajú rovnaké veci, z mojej stredoškolskej partie nikto okrem mňa neštuduje humanitný odbor. Naše priateľstvá držia pokope, lebo pred sebou navzájom môžeme byť autentickí, máme podobné hodnoty, vieme sa porozprávať.

Keď som bol malý, čítaval som ságu Slávna päťka od Enid Blytonovej, ešte v tom starom vydaní s lesklým zlatým názvom. Ako decko som bol skôr samotár a vždy som chcel mať takú partiu ako v tých knihách. Teraz ju mám, a ešte početnejšiu. Vďaka, GYMES.

Čo by si poradil súčasným študentom?

Keď niekto niečo ponúka, berte. Zapájajte sa do ponúknutých možností v rámci vyučovania, mimoškolských aktivít, súťaží, kurzov, exkurzií. Spätne zistíte, že vám takmer všetko na niečo bude. A také možnosti sa už nenaskytnú.

Budujte vzťahy. Neberte školu ako výdajné okienko na diplomy, ale ako spoločenstvo zväčša veľmi podobných ľudí, ktorí vám majú čo dať. Oslovujte ľudí, stretávajte sa s nimi aj mimo školy. A bonusový bod – keď sa vám páči nejaké dievča, skrátka ho oslovte. Keď sa pozriete na výplatnú maticu možných scenárov, zistíte, že potenciálne výhry absolútne prevyšujú potenciálne straty. Zostať potichu je ekonomicky iracionálna voľba.

Modlite sa. Aj keď sa vám zdá, že na to nemáte čas. A aj vtedy, keď na to objektívne nemáte čas. Vaše dni odrazu začnú plynúť v inom rytme a budete každodennú realitu prežívať so silnejším vedomím Božej prítomnosti. Jedným z najlepších návykov, ktoré som si na gymnáziu cieľavedome vybudoval, je ten, že sa v nedeľu nikdy neučím ani nepracujem. V nedeľu je to iba Boh, ja a Kristus v ostatných. Nedeľa ma drží pri zdravom rozume a vždy mi pripomenie, že nie som koliesko v stroji ekonomického systému, ale skrze vieru v Ježiša Krista som milovaným Božím synom (porov. List Galaťanom 3, 26).

A hlavne – neberte gymnázium iba ako provizórnu životnú etapu, kým nedorazíte k niečomu lepšiemu. Netrávte svoje dni v minulosti alebo budúcnosti. Ten jediný okamih, ktorý je v plnom slova zmysle váš, je práve teraz. Ako povedal veľký filozof majster Oogway: „Yesterday is history, Tomorrow is a mystery, but Today is a gift. That is why it is called the present.“