Volám sa Lenka Grobarčíková, za slobodna Balková, a na GYMESe som zmaturovala v roku 2012. Z niekoľkých triednych učiteľov si spomínam na pani Lencsesovú, Bolčovú a pána Joščáka. V triede som si rozumela s viacerými spolužiačkami, najmä s Danielou, Dominikou a Veronikou, s ktorými sme ostali v kontakte najdlhšie. Po ukončení štúdia na GYMESe som vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo v anglickom a nemeckom jazyku na univerzite v Prešove. Počas vysokej školy som toho stihla viac. Vyučovala som v súkromnej jazykovej škole v Košiciach, predávala jazykové kurzy a robila osobnú asistentku native speakerovi z USA. Absolvovala som Erasmus v rakúskom meste Graz, niekoľko mesiacov som pracovala v Nemecku a viackrát, vždy počas leta, aj v Spojených štátoch. S priateľmi z celého sveta ostávame v kontakte dodnes. Využila som možnosť precestovať celé východné a západné pobrežie Ameriky a veľa ďalších miest.

Po vysokej škole som jeden rok pracovala doma v Košiciach, no z osobných a duchovných dôvodov som túžila stráviť nejaký čas na misiách v Ugande, čo sa vďaka Slovenskej katolíckej charite aj podarilo.

Po tejto nesmierne obohacujúcej skúsenosti som sa zamestnala v Bratislave na Pápežských misijných dielach, kde som pokračovala v práci pre Cirkev a mohla sa naďalej rozvíjať v rôznych oblastiach, či už v prekladateľstve, tlmočníctve, v komunikácii so zákazníkmi, hudbe a podobne. Keď som v tomto období na silvestrovskej púti v Medžugorí stretla svoju polovičku, veľa vecí sa zmenilo. Presťahovala som sa na prekrásnu Oravu, založila si živnosť na prekladateľské a tlmočnícke služby a začala pracovať z domu. Približne rok po svadbe sa nám narodila dcérka, dnes už 1,5 ročná Miriam. Hoci svoju živnosť momentálne vôbec nevykonávam, všetok svoj čas, námahu a lásku venujem najkrajšiemu povolaniu, ktorým je pre mňa materstvo a dar manželstva, rodiny.

Ak by si sa mohla rozhodnúť ešte raz, rozhodla by si sa znovu pre GYMES?

Áno, bez váhania by som si vybrala GYMES. Gymnázium bola pre mňa perfektná voľba. Mohla som ďalej rozmýšľať, ktorým smerom sa v budúcnosti chcem uberať a vzdelávať sa v rôznych oblastiach. 

Okrem štúdia som mala možnosť celých osem rokov na gymnáziu hrávať na klavíri na svätých omšiach a k srdcu mi tam prirástol aj anglický jazyk. Už v prvom ročníku si ma triedna učiteľka vybrala a po škole ma pripravovala na anglické olympiády. Na škole sme mali viacero výborných učiteľov angličtiny a nemčiny. Vďaka nim som vedela, že sa raz chcem venovať jazykom. Prelomovým bol pre mňa maturitný ročník. Všimla som si, s akou námahou a trpezlivosťou sa nás pani Talpašová snažila pripraviť na úspešné zvládnutie maturít z cudzieho jazyka. Vďaka tomu som sa jazyku chcela venovať ešte viac a prihlásila sa na ďalšie kurzy v meste. Rovnako sa nedá zabudnúť na radostnú povahu pána Joščáka, na konferenciu o AIDS vo Viedni s ním, tanečné lekcie, ktoré nám dával. Nečudo, že viaceré spolužiačky boli

doňho a pána telocvikára Leška zaľúbené 😀 Môžem to takto prezradiť? Veď už majú svoje krásne rodinky. Rada by som spomenula ešte milé panie vrátničky a kuchárky, ktoré sme v škole dennodenne stretávali a vždy mali úsmev na tvári. Bez nich by to nebolo ono. Vyučovanie sme každý deň začínali a končili modlitbou. Verím, že len tie veci, vzťahy, kríže a radosti, do ktorých pozývame Pána Boha, majú zmysel.

Ak by si si mala vybrať jeden nezabudnuteľný deň spomedzi všetkých na GYMESe, ktorý by to bol a prečo?

Takých dní bolo veľa, no bol by to jeden studený zimný večer, keď nás študentov pozvala do školskej kaplnky na Eucharistickú adoráciu vtedajšia riaditeľka školy, pani Mária Dečová. V ten večer sa však veľmi zhoršilo počasie a vonku boli záveje, zúrila fujavica. Na adoráciu neprišiel nik. Bola som sama. Pani riaditeľka však napriek tomu chcela so mnou ostať v tichu a modlitbe pred naším nádherným, svetlom prežiareným svätostánkom. Opýtala sa, či nechcem predniesť nejaké prosby, za niečo sa poďakovať alebo povedať niečo, čo mám na srdci. Prešla polhodina, hodina, no nepovedala som nič, len som v duchu prosila, aby ju Pán požehnával. Nakoniec ma po dosť dlhej ceste odprevadila až k môjmu domu. Nerozumela som, prečo by mi niekto venoval toľko času, keď mohol byť v teple domova so svojou rodinou. Zanechalo to vo mne taký dojem, že odvtedy túžim tiež dávať ďalej svoj čas, lásku, povzbudenie len tak, lebo to má veľkú cenu. Rodina pani riaditeľky ma v mnohých prípadoch inšpirovala natoľko, že sme s manželom svoju dcérku pomenovali po jednej z jej dcér 😊.

Ako ťa pripravil GYMES na život mimo školských lavíc?

Konflikty s priateľmi, učiteľmi, zlé i dobré známky, stres, všetko je len dočasné a čas plynie rýchlo. Nad ničím sa netreba príliš trápiť. Nič nemáme celkom vo svojich rukách. Pán Boh má pre každého výnimočný plán, chce nás viesť. Už počas školy nás učili modlitbe, pozývali do kaplnky prísť Mu všetko odovzdať. Celé osemročné štúdium bolo z môjho pohľadu pretkané duchovnom. Mali by sme byť vďační, že môžeme/mohli sme navštevovať práve cirkevné gymnázium.

Čo by si poradila súčasným študentom?

Počas duchovných obnov je dobré robiť si poznámky, sú hlboké a raz sa možno zídu. Na maturitách pred ťahaním otázky povedzte: „Duchu Svätý, ťahaj!“ – Naozaj to funguje 😊 Zodpovednosť a rešpekt, úcta k autoritám sa vypláca. Venujte sa predmetu, ktorý vás baví, do hĺbky už teraz. Zistite, čo vás naozaj napĺňa. Nebojte sa cestovať. Ovládať dobre cudzí, ale aj materinský jazyk je na nezaplatenie. Nebojte sa nových výziev a robte aj veci, ktoré pre vás nie sú pohodlné a vyžadujú veľa námahy. Veľa sa pýtajte, učitelia sú tu pre vás.

Všetkým študentom, pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom školy želám veľa úspechov a radosti z učenia, práce a dlhotrvajúce priateľstvá. Nech za vás sv. Edita Steinová oroduje a sprevádza vás aspoň ďalších 20 rokov.