Online kaplnka

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení…

Duchovné slovko školského kaplána

Pochválený buď Ježiš Kristus!

Po krátkych veľkonočných prázdninách sa opäť stretávame v škole. Verím, že sme si všetci nielen trochu fyzicky oddýchli, ale aj duchovne načerpali z bohatstva Veľkej noci. Práve duchovná posila je potrebná na to, aby sme dokázali robiť to, o čom hovorí aj nasledujúci príbeh.

Raz, keď svätý František z Assisi vychádzal z kláštora, stretol brata Junipera. Bol to jednoduchý, dobrý rehoľník. Svätý František ho mal rád. Pri stretnutí mu povedal: „Poď, pôjdeme kázať.” „Otče,“ pripomenul mu Juniper, „vieš, že ja toho mnoho neviem. Ako by som mohol kázať ľuďom?” Keď svätý František naliehal, brat súhlasil. Pochodili celé mesto. Ticho sa modlili za všetkých, ktorí pracovali v obchodoch a záhradách. Usmievali sa na deti, najmä na tie najbiednejšie. Sem-tam prehodili slovko s najstaršími. Vľúdne sa prihovorili chorým. Pomohli žene odniesť ťažkú nádobu plnú vody. Keď tak niekoľkokrát prešli mestom, František povedal: „Brat Juniper, je čas vrátiť sa do kláštora.” „A kedy budeme kázať?” „Už sme kázali…” s úsmevom odvetil svätý František.

Tento príbeh nám pripomína to, čo inými slovami vyjadrila aj patrónka našej školy sv. Edita: „Modernému pohanstvu, ktorému je podozrivý každý cirkevný odev a nechce vedieť o žiadnej náuke viery, nemožno nadprirodzený život priblížiť inak než prostredníctvom ľudí, ktorí navonok vyzerajú rovnako ako všetci ostatní, vykonávajú to isté svetské povolanie, majú množstvo spoločných záujmov s ľuďmi tohto sveta, ale predsa cítiť, že ich podopiera tajomná moc pochádzajúca z iného sveta.“ Máme za sebou Veľkonočné sviatky a nás kresťanov mali naplniť novou nádejou a radosťou prameniacou z toho, že Ježiš žije a chce žiť v nás. Tak sa snažme v tomto týždni o tento veľký dar podeliť s ostatnými tak, ako nás k tomu vyzýva Edita a tiež sv. František.

Prajem všetkým pokojný týždeň, Lukáš Imrich, kaplán.

P.S.: Sv. omše v kaplnke budú v klasických časoch.